HLOKOMELA LELEME LA GAGO
“Ge motho a re ke yena morapedi, eupsa a sa itshware gabotse lelemeng la gagwe, gona o a iphora, bodumedi bya gagwe ga bo thuše selo” (Jakobo 1:26) Taba e Botse
Maloba re be re itaola, re bolela sengwe le sengwe se re se naganago. Re be re šomiša leleme byalo ka sebetša - re itwela ka lona. Re be re latela polelo ya gore ‘melomo ke dithunya, e a thuntšhana.’ Re be re sena hlokomelo, re sa šetše se se tšwago melomong ya rena. Re be re bolela re ngangile ditšhika re re, re kweša yo re bolelago le yena bohloko; kgane re a “iphora”
Badumedi ba bangwe ba sa le ka ona mokgwa woo. Ke bao Lentšu la Modimo le rego “ba na le ponagalo ya bodumedi, feela ba latola maatla a byona.” Ga ba kwe Modimo, ba gana go laolwa ke Lentšu la Gagwe. Ba ka go šaetšiša, wa nagana gore se ba se dirago ke sona se se swanetšego.
Ke ka lebaka leo re gatelelago gore ge motho a phološitšwe o hloka motswadi yo a tlogo mo lela, a mo fepa ka lebese la lentšu. Hlokomela gore “go gwerana le ba babe go senya mekgwa e mebotse” (1 Bakorinthe 15:33) Batho ba gona “ba tla bonala nke ke badumedi; etšwe maatla a bodumedi ba a gana” (2 Timothea 3:5)
Bao ke ba ba lahleditšwego ke maleme a bona a go itaola. Ba forilwe ke maleme a bona. Lentšu la Modimo le re; “Ge motho a re ke yena morapedi, eupsa a sa itshware gabotse lelemeng la gagwe, gona o a iphora, bodumedi bya gagwe ga bo thuše selo” “Ge e le wena ngwanešo; se tlwaelane le ba byalo. O se ke wa ya le mesepelo ya bona wa tšea dikeletšo tša bona.
Motho ge a se no phološwa, o thoma go laola megopolo ya gagwe; a latela ka go laola leleme la gagwe. O thoma go ela hloko se a se naganago, a ela gape hloko se a se bolelago. Se ga se dirwe ke Modimo; se dirwa ke modumedi ka boyena. Modimo Yena o re fa Lentšu la Gagwe, gomme rena ra re go le kwa, ra le dumela; ke moka ra dira se le se bolelago. Lehono lentšu la Modimo le re; se iphore, hlokomela se se tšwago molomong wa gago. Dumela mantšu a, gomme o a dire: Modimo o bolela le bophelo bya gago ka ona lehono.
Modumedi o swanetše go tšea boikarabelo ka se se tšwago molomong wa gagwe. Dipolelo tša molomo wa gago di hlalosa se o lego sona. Se lebale gore byale o phološitšwe; ga o sa le yola wa maloba. O tsene bophelong byo bo swa bya go laolwa ke se Lentšu la Modimo le se bolelago. O fetogile, ga o sa laolwa ke maikutlo - o kgetha mantšu ge o bolela. O hlokola pele o bolela.
Taba ye e bohlokwa kudu e bile e hloka gore motho a e ele hloko. Motho a ka no rata bodumedi a ba a bo šala morago; feela a senyetšwa ke leleme. O ka di kgona ka moka tša bodumedi feela wa no senyetšwa ke leleme. Motho e ka no ba modumedi, a ba le ponagalo ka moka ya bodumedi, le mosepelo wa gagwe ya ba wa modumedi, le seaparo ke a go botša; feela ka ‘baka la leleme, Beibele e re a ba wa go “iphora.”
Se lebale gore; ‘Lehu le bophelo di laolwa ke go bolela ga motho; yo a bolelago kudu o tla ikobela” (Diema 18:21) “Leleme ….ke sethonyana se senyenyane, feela le ikgantšha ka tše dikgolo …le swana le mollo. Ke legohle la bokgopo le le dutšego mo mmeleng wa rena mme le phatlalatša bobe mothong ka moka. Le tšhuma bophelo bya rena ka mollo wa hele. …ga go motho yo a kgonago go le tlwaetša. Ke lešaedi le le padilego, le tletše mpholo wa go bolaya” (Jakobo 3:5-8) Taba e Botse.
No comments:
Post a Comment